|
sraz po 35. letech 28. 5. 2016 v LIBERCIAhój!“ „Nazdár!“ „Vyzeráš výborne!“ ale aj „My sme chodili do jedného ročníka?“ zaznievalo z rôznych strán sály hotela Babylon v Liberci, kde sme sa 28. mája zišli po jubilejných 35 rokoch od ukončenia štúdia. Počiatočné obavy, že nás bude „len“ 55, sa nenaplnili a keď Iva Lédrová a ekonómky Majka Panáková a Hanka Ludvigová spočítali, čo spočítať mali, zahlásili o celú dvadsiatku viac prítomných. Mnohí sa spoznali na prvý šup, iní pokukovali po menovkách, niektorí z mosta doprosta zahlásili: „Tvár si pamätám, ale meno... nespomínam si.“ Počiatočné rozpaky sa nekonali a aj tí voľakedy utiahnutejší sa bez zábran objímali, plácali po ramene a zubili sa na seba. Veľká, iba čiastočne zaplnená sála sa ukázala ako veľká výhoda – nik nemusel sedieť pri jednom stole, mohol medzi nimi vandrovať, prisadnúť si ku kamarátom z krúžkov, krčmy, k spolubývajúcim z kolejí. Sortiment fajnového jedla bol pestrý až-až, každý si mohol vybrať, čo mu oko a jazyk ráčili a bolo ho toľko, až hrozilo, že opasky budú po zvyšok noci pritesné. Nápoje z pojazdného baru boli menším mínusom, podľa Bajdu (Jana Bajusa) bol výber vín malý a jediný druh piva nič moc. Množstvo prázdnych pohárov tomu až tak nenasvedčovalo, ale väčší sortiment by potešil. Na rôznych oslavách, teambuildingoch neobľúbené premietanie fotiek sa stalo zlatým klincom večera a vďaka fotkám z minulého storočia, vlastne tisícročia, sme si pospomínali na množstvo situácií, udalostí, ktoré sa stali „iba nedávno“. Niektoré fotky by sa síce viac hodili pre zraky úzkeho okruhu kamarátov, ale zvládli sme aj tie... Apropo, udalosti: Honzovi Strnadovi, ktorý v ten deň oslavoval narodky, sme hromadne zaspievali – toľko gratulantov počas pár minút asi nikto z nás nemal. Blížila sa polnoc a bolo treba vyprázdniť sálu. Najlepšie, čo sa dalo urobiť, bolo presunúť sa do baru. Ešte sme trochu pokecali, ale viacerí sa už začali lúčiť a myslieť na cestu domov. Ako najvytrvalejší sa ukázali spolužiaci spod Krkonôš Marcela Holcová, Jana Hönlová, Iva Rainová, Vláďa Píše a Pepa Pokorný, ktorí večer neodišli predčasne posledným vlakom, ale počkali až do svitania na prvý ranný spoj. Lenka Voborová, skúsená organizátorka minulých zrazov, na margo stretnutia poznamenala, že už nikdy viac v suteréne hotela Babylon! Nielenže fajčiari si neustále precvičovali orientačné schopnosti pri hľadaní cesty von a potom späť do útrob budovy, ale kvôli chýbajúcemu čerstvému vzduchu Lenka skolabovala a hrozilo, že nás bude musieť opustiť, čo sa, našťastie, nestalo. Majme preto na zreteli jej radu: ak nabudúce hotel Babylon, tak jedine na terase, a minimálne do druhej po polnoci . Ako je všetkým známe, predvečer zrazu sa niesol v znamení výbornej Tour de Putyk, spomienkovej túry po libereckých hospodách. Kto sa jej zúčastnil, vie o nej svoje; tí, čo neboli, nech prídu nabudúce: zistia, že aj po 35 (40, 45, 50...) rokoch máme k sebe blízko, v krčme ešte bližšie, užívame si, že môžeme byť toľkí pokope a zisťujeme, že stretnúť sa po piatich rokoch iba na dva dni je veľmi, veľmi málo. (lal) sraz po 35 letech - 28.5.2016: Tour de Putyk , Exkurze , Babylon Foto1 , Foto2 , Hanka aktualizovany seznam absolventů - 2018 VSST2018.xls VSST2018.pdf foto z našého mládí: ------------------------------------------------------------------------
pracovni soubory |